top of page
Vyhľadávanie

Slovensko hlási najnižší podiel OZE v celej EÚ. Zaúradoval jeden hlavný faktor

  • Writer: Patrik
    Patrik
  • 6 hours ago
  • 2 minút čítania

Podiel obnoviteľných zdrojov v slovenskej elektroenergetike sa medziročne prepadol najvýraznejšie spomedzi krajín EÚ.


Obnoviteľné zdroje energie (OZE) sa v druhom štvrťroku 2025 podieľali na celkovej výrobe elektriny v EÚ 54 percentami. V porovnaní s rovnakým obdobím roka 2024 (52,7 %) to predstavuje nárast o viac než jeden percentuálny bod.

Vyplýva to z najnovších dát za druhý kvartál 2025, teda obdobie od apríla do júna tohto roka, ktoré včera (29. septembra) priniesol Eurostat.

V prípade Slovenska sa štatistika s priemerom EÚ zásadne rozchádza. Podiel OZE v slovenskej elektroenergetike dosiahol necelých 20 %, čo bolo najmenej zo všetkých 27 štátov EÚ.

Zároveň Slovensko v tomto ukazovateli zaznamenalo najvýraznejší prepad v rámci celej EÚ: v druhom štvrťroku predošlého roka 2024 podiel OZE na výrobe elektriny na Slovensku predstavoval takmer 31 %. Vo väčšine ostatných krajín Únie pritom podiel OZE medziročne stúpol.


Podiel OZE na výrobe elektriny v štátoch EÚ

Ako sa zmenil podiel OZE v druhom štvrťroku 2025 oproti druhého štvrťroku 2024?

ree

Ako ukazujú podrobnejšie čísla za jednotlivé segmenty OZE, za poklesom je v prípade Slovenska jeden kľúčový faktor.


Vodné elektrárne vyrábali menej

Rozhodujúca časť elektrickej energie, ktorá vstupuje do štatistiky Eurostatu o OZE, sa na Slovensku vyrába v hydroelektrárňach. Vodné elektrárne sú dlhodobo hneď po atómkach druhým najväčším zdrojom na výrobu elektriny v krajine. A najväčším hráčom v slovenskom „hydrosegmente“ OZE je vodná elektráreň Gabčíkovo.

Minulý rok 2024 výrobe vodných elektrární prial. Priaznivé hydrologické podmienky sa podpísali napríklad pod to, že Gabčíkovo za celý vlaňajšok vyrobilo najviac elektriny za dekádu (2 564 GWh). Pomohli tomu hlavne vysoké prietoky Dunaja počas júnových a septembrových povodní. A keďže vyššiu výrobu vlani dosiahli aj ďalšie vodné zdroje v krajine, „potiahlo“ to aj celkovú štatistiku o OZE na Slovensku.


Ako ukazujú podrobnejšie čísla Eurostatu, vodné elektrárne na Slovensku od apríla do júna 2024 vyrobili celkovo 1 418 GWh energie. V rovnakom období tohto roka to bolo 838 GWh, teda medziročne o 41 % menej. Dôvodom boli hlavne nižšie prietoky riek súvisiace so suchom trvajúcim počas celého prvého polroka. Zmenu priniesol až daždivejší júl.


Ešte väčší pokles pritom štatistika Eurostatu ukazuje po „očistení“ vodnej energie o prečerpávacie vodné elektrárne. Pri zohľadnení „čistej“ výroby hydroelektrární medziročný pokles v druhom kvartáli predstavoval 50,1 %. Vodné elektrárne teda bez započítania prečerpávania tento rok vyrobili iba polovicu toho čo vlani.


Stúpla celková výroba elektriny

Výroba vodných elektrární je síce dôvodom výrazného Slovenského prepadu v štatistike o OZE, ale nie jedinou časťou vysvetlenia. Do celkového slovenského údaje o OZE vstupuje tiež produkcia solárnych elektrární a biomasových zdrojov. Produkcia veterných elektrární je na Slovensku nepatrná a iné formy OZE (napríklad geotermálne elektrárne) Slovensko v mixe zahrnutom do štatistiky nemá.


ree

K poklesu podielu OZE sa malou mierou pridala tiež nižšia výroba elektriny z biomasy (303 GWh v tomto roku oproti vlaňajším 328 GWh). Opačným smerom na bilanciu pôsobila vyššia produkcia fotovoltických zdrojov pripojených do sústavy, ktorá poskočila o 20 % (z 244 na 293 GWh), ale na „vykompenzovanie“prepadu vody a biomasy to nestačilo.

Súhrnný pokles podielu OZE v percentuálnom vyjadrení potom ešte viac zvýraznilo to, že celková výroba elektriny (vrátane jadrových elektrární a ďalších zdrojov) v krajine stúpla. Kým v druhom kvartáli 2024 sa na Slovensku vyrobilo dokopy 6 034 GWh, v tomto roku to bolo 6 219 GWh. Podiel OZE sa teda oproti vlaňajšku počítal oproti citeľne vyššiemu „základu.“


ree

 
 
 

Komentáre


bottom of page